Dňa 15. marca 1848 sa skupina mladých ľudí vydala z kaviarne, aby sa zapísala do dejín.
Začali revolúciu a vyslovili sa za slobodu národa. Svoje memorandum vyjadrili v 12 bodoch,
Sándor Petőfi napísal vlasteneckú báseň “ Nemzeti dal“, ktoré sa odvtedy stali symbolmi
odvahy marcovej mládeže. Trasa, ktorú prešli, je nám všetkým známa: od Pilvaxu k
univerzitám, od Landererovej a Heckenastovej tlačiarne k Národnému múzeu, k Miestnej
Rade, Táncsicsovej väznice a napokon do Národného divadla, kde sa konalo slávnostné
predstavenie Bánk bán od Józsefa Katona, čo sa prerušilo, ale nadšenie z revolúcie naplnilo
všetko. 15. marec je sviatkom s červeným písmom, ale iba pre Maďarov. My ale aj v takom
rušnom období ako testovanie maturantov pripomíname toto výročie. Ani tento rok nebol
inak, celé prebiehalo z pohľadu Móra Jókaiho, najlepšieho priateľa Sándora Petőfiho. Veľké
vďaka patrí Leile Bíróovej za verné stvárnenie roly Rózy Laborfalvi, veľký hold si zaslúži aj
Bulcsu Bíró, kto taktiež podal skvelý výkon popri ďalším povinnostiam. Poďakovanie patrí aj
ďalším ľuďom ako: Tímey Egriovej, Arabele Benedek, Lie Dudás, Alexe Navrátilovej,
Zoltánovi Hodossymu, Réke Kürthyovej a Áronovi Bugárovi, ktorí opäť prispeli svojou
obetavou prácou tomu, aby slávnostný program prebehol hladko a na vysokej úrovni. Boli
sme vďační za potlesk a ako vždy dojatí z vypočúvania maďarskej štátnej hymny.