Jesenný dážď nám vôbec nepokazil náladu, keď sme došli do Jókaiho divadla. Samotný štýl a
ikonická výzdoba interiéry budovy prirodzene priťahuje pozornosť. My tam však ideme kvôli
predstaveniu a zážitku. Celá atmosféra, ľudia, emócie, to všetko nás dostanú bližšie k divadlu.
Herci podľa románu Ferenca Molnára Pál utcai fiúk (,, Chlapci z Pálovej ulice“) nás
presvedčili o tom, že sú rodení herci. Každý, kto počas predstavenia vystúpil do svetla
reflektorov a hral, tancoval a samozrejme spieval, bol obrovským talentom a veríme, že
budeme mať tú česť vidieť ho aj v ďalších vystúpeniach. Vžili sa do svojich rolí, čím
vyniesli na povrch veľa emócií, pomocou ktorých sa vytvorí láska k divadlu. Navyše
divadelné efekty a scénografia tiež obstáli. Farby, svetlá, zvuky v pozadí, rekvizity boli
dokonale zladené s každým malým detailom. A ako by ste sa mohli ešte viac ponoriť do deja,
ak nie hudbou? Počas vkladaných pesničiek boli všetci úplne ponorení do predstavenia, akoby
boli súčasťou deja. Slzotvorný záver príbehu právom dojal veľkú časť publika, čo sa dalo
očakávať. Bolo nám potešením, že sme mohli byť súčasťou predstavenia nášho spolužiaka
Levente Németha, ktorý hral rolu chlapca s menom Weis, má obrovský talent. Gratulujeme
Levi!
1
Kategória:
cikkek