Pri príležitosti Dňa maďarskej kultúry viaceré aktuálne témy tvorili kultúrny program
zorganizovaný literárne zameranými študentmi Strednej školy rozvoja vidieka a Strednej
športovej školy v Dunajskej Strede. Rozprávali napínavé príbehy z knihy „Magyarázom a
bizonyítványom" („Vysvetľujem svoje vysvedčenie ")od Gabrielly Csiffáriovej, ktorá opisuje
školský život slávnych Maďarov. Tie zakomponovali do svojej kompozície, ktorej súčasťou
boli živé piesňové a tanečné vystúpenia. Uprostred polroka sa samozrejme hovorilo o školskej
kariére najväčšieho „vysvedčenie vysvetľujúceho" spisovateľa Frigyesa Karinthyho, čítali sa
jeho „zúrivé" denníkové záznamy o zlých známkach, dokonca sa na chvíľu prihovoril aj
samotný autor unikátnej nahrávky. Súčasťou bohatého programu bolo aj niekoľko
motivačných biografií. Študentov zaujal Radnótiho húževnatý postoj k učiteľom cudzích
jazykov, Albert Szentgyörgyi svojím neutíchajúcim záujmom o vedeckú kariéru a János
Arany so svojím podnetným príbehom o úspešnej kariére samouka a nekvalifikovaného
človeka, ktorý sa dostal až na post generálneho tajomníka akadémie. Ani kariéry našich
literárnych, umeleckých a vedeckých velikánov neboli vždy vynikajúce. V prednáške sa
hovorilo napríklad o slabých akademických výsledkoch Sándora Weöresa, o zlom vzťahu
Pála Szinyeiho Merseho k matematike a o nie veľmi priaznivom vzťahu Alberta
Szentgyörgyiho k chémii. Atmosféru a náladu maturitných skúšok navodila kabaretná scénka
pripomínajúca nedávno zosnulého herca národa, Miklósa Benedeka. Neodmysliteľnou
súčasťou osláv maďarskej kultúry je hymna. Jednou z najvýstižnejších viet časti o našej
národnej piesni bola večná myšlienka Pétera Esterházyho: „Hymna vynáša človeka zo slnka,
vynáša ho do bezčasovej večnosti, ale televízia ho nevyzdvihuje nikam". Hoci v programe
odznela aj parafráza skladby Ferenca Kölcseyho a Ferenca Erkela v rýchlejšom tempe v
podaní súboru Zlatý akord, spomienkovú slávnosť ukončil spev klasickej verzie, čím sa
oslávilo nielen 201. výročie vzniku hymny, ale aj 150- ročná Budapešť.
1