Back to top

Aktuálne správy

Múzeum maďarského jazyka, ktoré sa nachádza v meste Sátoraljaújhely-Széphalom
(Maďarsko) na mieste bývalého ovocného sadu Ferenca Kazinczyho, aj tento rok vyhlásilo
svoju súťaž v krasopise. V tohtoročnom ročníku si účastníci pripomenuli viacerých
významných autorov, medzi nimi Istvána Csukása, Ervina Lázára a Dániela Berzsenyiho.
Cieľom súťaže bolo aj naďalej podporovať ručné písmo. V dnešnom digitálnom svete je
obzvlášť dôležité, aby hodnota spojitého a krasopisného písma nezanikla. Písanie rukou nie je
len jednou z foriem sebavyjadrenia, ale zohráva významnú úlohu aj v rozvoji myslenia. Je
potešujúce vidieť, že stále existujú žiaci, ktorí svoje myšlienky zapisujú úhľadne, pekne a
starostlivo. Úlohou účastníkov bolo prepísať text zverejnený na stránke múzea. V kategórii
stredoškolákov bolo zadanie prepísať báseň Dániela Berzsenyiho s názvom „Blížiaca sa
zima“. Z našej školy sa do súťaže prihlásilo deväť žiakov, pričom účastníci prišli z maďarsky
hovoriacich oblastí Karpatskej kotliny. Výkony našich žiakov (Horváth Boglárka I.HA,
Halász Rebeka I.HA, Murányi Bianka I.B, Lukáč Fanny I.B, Dudás Adél III.SM, Lábodi
Vivien III.SM, Šiket Péter III.SM, Szimeth Jázmin II.SM, Vereš Vanessa Veronika III.B) boli
ocenené diplomom Múzea maďarského jazyka.
27. 4. 2026
Dňa 14.4.2026 sa konalo Okresné kolo súťaže „Poznaj slovenskú reč“. Súťaž je zameraná na
prezentovanie jazykovej pripravenosti žiaka. Našu školu reprezentovali Vivien Lábodiová z 3.SM
a Tobias Hegedűs z 2.SM, ktorý sa umiestnil na peknom 3.mieste. Takto sa prebojoval do
celoslovenského kola, ktoré sa bude konať v Modre.
Obom súťažiacom blahoželáme a Tobiasovi želáme veľa šťastia.
20. 4. 2026
Tematický študijný deň venovaný Attilovi Józsefovi začali žiaci našej školy na brehu Dunaja,
pri básnikovej soche. Miesto bolo známe už z úvodných riadkov básne A Dunánál (
U Dunaja) – „Sedel som na spodnom kameni nábrežia...“, a tak sa pre žiakov stalo
hmatateľným prepojenie medzi básňou a mestskou krajinou. Rieka sa v básni objavuje ako
miesto stretu minulosti, prítomnosti a budúcnosti, kde „boj, ktorý zviedli naši predkovia, sa v
spomínaní mení na mier“. Socha tak nepripomínala len básnický obraz, ale aj myšlienku
vyjadrenú v závere básne: prepojenie minulosti a prítomnosti znamená spoločnú
zodpovednosť. Večer sa žiaci mohli naplno ponoriť do sveta Attilu Józsefa v Madách Színház
(Divadlo Imricha Madácha), kde si pozreli muzikál Én, József Attila. ( Muzikál: Ja, Attila
József). Predstavenie zobrazovalo kľúčové zvraty v básnikovom živote: jeho prvú a poslednú
lásku, literárne prostredie 20. a 30. rokov, ako aj osobné a tvorivé zápasy, ktoré formovali
jeho krátke, no mimoriadne intenzívne dielo. Tento deň tak priniesol nielen pôsobivý
divadelný zážitok, ale aj priame stretnutie s duchovným dedičstvom básnika.
15. 4. 2026
Vyučovanie neznamená iba odovzdávanie učiva. Je to komplexné poslanie, ktorého
významná časť prebieha v pozadí, nenápadne: neustála príprava, plánovanie hodín,
opravovanie, administratíva a organizovanie spoločných podujatí. Patrí sem aj komunikácia s
rodičmi a trpezlivosť vyžadujúca individuálna pozornosť. Hoci v povedomí verejnosti stále
pretrváva mylná predstava, že pracovný čas pedagógov pozostáva len z niekoľkých
vyučovacích hodín, ten, kto do tohto sveta naozaj vidí, vie, že ide o nesmierne vyčerpávajúcu
prácu, ktorá si vyžaduje celého človeka. Pozorný pozorovateľ si však všimne aj to, že
vyučovanie je v skutočnosti neustála tvorivá činnosť. Každá vyučovacia hodina je akousi
premiérou. Pedagóg každé ráno vstupuje na pomyselný „javiskový“ priestor, kde musí nájsť
ten správny tón a metódu, aby dokázal odovzdať vedomosti tak, aby im každý porozumel. Je
to skutočné umenie: prelomiť stenu nezáujmu a sprostredkovať žiakom radosť z porozumenia.
Hoci na konci dňa len zriedka zaznie potlesk, motivácia zostáva. Úsmevy detí, ich zvedavé
pohľady a pohľad na ich pokrok dodávajú silu aj do ďalšieho dňa. A každodennú sivú rutinu
pozlátia malé víťazstvá: jedna vydarená písomka, spoločne dosiahnutý výborný priemer,
povzbudzujúca spätná väzba alebo zvedavá otázka. No existuje jeden deň v roku, ktorý síce v
kalendári nie je označený červeným písmom, no v školskom kalendári má predsa len
výnimočné miesto: Deň učiteľov. Vtedy sa slova ujímajú žiaci, aby ukázali, že vidia a
oceňujú všetko, čo pre nich robíme. Tohtoročná oslava však prekonala všetky očakávania.
Keď pedagogický zbor vstúpil do auly školy, namiesto zvyčajného študentského ruchu nás
privítala obrovská ovácia a neutíchajúci potlesk. Bolo povznášajúce, keď zaznela pieseň „Ten
priestor je náš“ a žiaci držali vysoko nad hlavami nápisy s poďakovaním. Mimoriadne
dojímavé bolo vidieť našu bývalú žiačku Rebeku Vargovú, ktorá už ako budúca učiteľka
spievala vo svojej bývalej ,,alma mater“ a symbolicky prepojila minulosť s budúcnosťou. Keď
sa z balkóna pridali ďalšie hlasy do piesne a v najkrajšej aule v okrese začalo „žiacke
publikum“ skandovať „večný“ názov inštitúcie – „ESZ-PÉ-TÉ-ES“ –, bol to pre všetkých
nezabudnuteľný moment. Toto prekvapenie a úprimné uznanie boli najkrajším darom, aký
môže učiteľ dostať.
Ďakujeme žiakom za tento povznášajúci zážitok! Je to spätná väzba, ktorá nás utvrdzuje v
tom, že má zmysel každé ráno znovu „vstúpiť na javisko“.
8. 4. 2026
Naše úspechy žiakov na okresnom kole celoštátnej súťaže v prednese poézie a prózy Mihálya
 
Tompu
ViktóriaKúkola – II. HA – zlaté pásmo – próza
Máté Katona – II. SM – zlaté pásmo, 3. miesto – poézia
Arabella Benedek – III. B – zlaté pásmo – poézia
Kata Boglárka Fejes – I. B – strieborné pásmo – poézia
Bence Juhos – I. A – strieborné pásmo – poézia
Vanessza Veronika Veres – III. B – strieborné pásmo – poézia
Bibiána Tóth – II. B – strieborné pásmo – próza
Do krajského kola postúpili: Viktória Kúkola, Arabella Benedek, Máté Katona.
Gratulujeme všetkým účastníkom a ich pedagógom za prípravu!
19. 3. 2026
„Buďme veľkí, ako sa na nás patrí, aby sa na nás Boh s potešením díval.” (Sándor Petőfi)
Niekoľkostranový scenár, niekoľkohodinové „natáčanie“, veselé čítacie skúšky, dynamické
javiskové skúšky, neutíchajúce nadšenie, nečakané zvraty osudu, namiesto plánu „B“ ďalší
plán „B“ – skutočný revolučný scenár. Pred 178 rokmi, v marci 1848, malá skupina
nadšených ľudí, hnaná túžbou po slobode, vyrazila od stola v kaviarni a spustila revolúciu.
Podobne nadšené spoločenstvo už roky oživuje pozadie tohto historického činu; znovu a
znovu pripomína jednotlivé etapy udalostí a úskalia využitia neopakovateľných príležitostí.
Robí to s najväčším odhodlaním, neuveriteľnou energiou, priateľstvom a predovšetkým z
vnútornej motivácie. Niektorí z nich často stoja na javisku, nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí
prvýkrát vstúpili na „dosky, ktoré znamenajú svet“ práve v školskej divadelnej sále. Sú takí,
ktorým je rola okamžite prirodzená, a samozrejme aj takí, ktorým trvá dlhšie, kým si nájdu
cestu k čaru javiskovej práce. Realizácia každého programu si vyžaduje množstvo času a
energie. Napriek tomu sa do toho všetci znova a znova púšťame. Sprevádza nás bojový duch
marcových mládencov. Robíme to zo srdca, sme amatérski študentskí divadelníci. Rovnako
ako budapešťanskí revolucionári aj my pevne veríme, že s dostatočným odhodlaním sa
posolstvo dostane do cieľa: spoločné posolstvo revolúcie, literatúry, Petőfiho generácie a
marcových „dám“. Veríme, že nájde otvorené uši myšlienka, aká „veľká vec je sloboda“, že
„sú dni, ktoré neodlietajú“, a že „ak bude treba konať znova, budeme tam opäť“. Niekedy je
na to potrebná hlasitosť, inokedy ticho; v každom prípade je nevyhnutná citlivá pozornosť
voči sebe navzájom – medzi divákom a účinkujúcim – aby sme všetci „boli veľkí, ako sa na
nás patrí, aby sa na nás Boh s potešením díval.”
19. 3. 2026
Ďalšie články
Krátke oboznávacie video o škole

Ostatné správy

19. 3. 2026
19. 3. 2026
12. 3. 2026
9. 3. 2026
9. 3. 2026
16. 2. 2026
Odoberať Stredná športová škola RSS